NÁBOŽENSKÝ TRH A JEHO RIZIKÁ

NAJLEPŠOU OBRANOU JE KRITICKÉ MYSLENIE

Súčasná kríza dáva, viac ako inokedy, šancu všelijakým podivným zoskupeniam, ktoré využívajú ťažké situácie ľudí, aby ich lákali do svojich osídiel. Ich sofistikované ponuky vyzerajú veľmi lákavo. Pritom ich charitatívna činnosť často len zakrýva ekonomickú činnosť v duchu hesla: Je kríza, teraz sa najľahšie zarába.

Využil som, že jeden z najlepších odborníkov na problematiku siekt a náboženskej plurality je Levičan Ondrej Garaj a požiadal som ho o rozhovor. Hoci sekty a religionistiku nikdy akademicky neštudoval, dnes je na Slovensku uznávaným odborníkom na problematiku siekt a náboženskej plurality. Je jedným zo zakladateľov a predsedom Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt, okrem toho aj zakladateľom a riaditeľom kresťanského osvetového združenia JPK (Ježiš pre každého), spoluzakladateľom a predsedom Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt a predsedom Evanjelickej aliancie na Slovensku.

* Predstavte, prosím, na úvod Ekumenickú spoločnosť pre štúdium siekt?

– Naša spoločnosť združuje všetky tradičné kresťanské cirkvi, teda rímskokatolícku cirkev a všetky protestantské cirkvi. Našou úlohou je kvalifikovane, kompetentne a kriticky informovať o náboženskom trhu a náboženskej situácii. V Bratislave máme kanceláriu pri Ekumenickej rade cirkví. Ja ako predseda a zakladateľ fungujem z Levíc. Naša kritika vychádza z kresťanstva, lebo neutrálny náboženský postoj nejestvuje. Neutrálne sa o náboženstve hovoriť nedá. Nenáboženský človek nebol zadefinovaný. Náš štát je nábožensky pluralistický, rešpektuje radikálne náboženskú slobodu, čo má pozitíva, ale i negatíva, lebo ľudia sú menej chránení. Keď v niečo škodlivé uveria, niekedy si tu musia aj draho zaplatiť.

Na Slovensku sa tejto problematike venuje okrem našej spoločnosti aj štát. Má Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, ktorý je naším dlhodobým partnerom a odborne spolupracujeme. Poslednou inštitúciou či presnejšie osobou je pani psychologička Škodová z pedagogicko–psychologickej poradne a občianskeho združenia Integra z Banskej Bystrice, ktorá sa venuje sektám a sektárskej závislosti.

Naša partnerská spoločnosť je aj v Českej republike – Společnost pro studium sekt, a tam je dokonca má štát aj inštitút súdneho znalca pre problematiku siekt a náboženského extrémizmu. Na Slovensku takýto súdny znalec ešte nie je, ale v prípade potreby náš dobrý český kolega pán dr. Novotný vypomáha.

• Vy sám ste neštudovali sekty a religiostiku v škole. Pritom vaši oponenti z radov siekt a psychokultov sú často vzdelaní a kreatívni ľudia. Ako sa z vás stal taký uznávaný odborník?
• – Za komunizmus mi nebolo umožnené vzdelávať sa systematicky akademicky v teológii. Študoval som individuálne. Mám bohatú knižnicu, manželka mi už zakazuje priniesť domov knihu. Svoj voľný čas investujem spravidla do štúdia a vzdelávania sa. Odkedy prišla sloboda, sa plne angažujem v cirkevnej práci. Ovládam cudzie jazyky, čítam anglicky, nemecky, maďarsky, po rusky. Snažím sa byť v tom čo robím čo najlepší.
• * Čiže ste museli čítať aj sektársku literatúru.

– Áno, snažím sa kompetentne rozumieť tomu, čo kritizujem. t.z. oboznámiť sa s významom jednotlivej náboženskej skupiny, rozumieť jej posolstvu, životnému štýlu aj miere ohrozenia. Vieme, že tá miera ohrozenia je v každej skupine rôzna. Niektoré sú nebezpečná viac, iné menej, niektoré ohrozujú jednotlivca, niektoré spoločnosť.

* Na základe čoho sa niekoho opovážite nazvať sektou alebo kultom?

– V posledných desaťročiach došlo k zmene definície človeka. Človek sa voľakedy definoval ako Homo sapiens, teraz došlo k zmene jeho definície na Homo religiosus. Aj u zvierat sa našli niektoré racionálne prvky, v redukovanej podobe aj niektoré zvieratá rozmýšľajú. To sapiens nie je dostatočným, odlišujúcim špecifickým atribútom pre odlišnosť medzi človekom a zvieraťom Ale žiadne zviera nemá schopnosť náboženstva, religiozity – reflektovať transcendentno. Toto je natoľko signifikantné, že Homo sapiens už nahrádza v etnológii a antropológii presnejšie a výstižnejšie Homo religiosus.

• Ale toto keď si prečítajú ateisti, vyskočia z kože.

– Ak takto definujeme človeka, jeho osobná voľba nie je medzi tým, či bude náboženský alebo nie, ale len ako bude náboženský, akú formu religiozity bude realizovať. Religiozita je dvojaká – bežne ľudia rozumejú a používajú len explicitnú religiozitu, ktorá znamená náboženské uctievanie boha s konkrétnym menom a kultom. Ale jestvuje aj, a dokonca je v Európe, viac rozšírená implicitná religiozita. Táto realizuje náboženskosť a náboženskú funkciu bez uctievania konkrétnej duchovnej či inej náboženskej osoby. Má všetky znaky religiozity s funkčným dosahom na človeka obdobne ako explicitná religiozita. Implicitná religiozita ( niektorí ju nazývajú neviditeľné náboženstvo) nepotrebuje k napĺňaniu religióznych fenoménov boha, ale všetky ostatné znaky religiozity má, t.z, že je tam úcta, ktorá sa nedá racionálne odvodiť, sú tam nejaké kultické veci, sviatky, sú tam obrady. Drvivá väčšina slovenských ateistov má na Vianoce doma stromček a kupuje darčeky – sú to náboženské rituály. Európskoamerický ateizmus vznikol na kresťanskej pôde, je to viera, že nie je boh. Nedá sa explicitne dokázať, že niečo nejestvuje. Ateista verí, že Boh nie je, to je jeho viera, a tým má náboženský charakter. S vedeckým ateizmom z dôb socializmu som sa oboznámil ešte na vysokej škole, kde som s vyznamenaním urobil štátnu skúšku marxizmu leninizmu a vedeckého ateizmu. Aj ateisti sú z nášho pohľadu veriaci a patria medzi implicitnú religiozitu. Aj oni uznávajú nejaký etický a morálny systém. Lebo etika a morálka neexistuje bez náboženstva. Aj vedecký komunizmus mal znaky náboženstva. Ešte keď som sa hlásil k ateizmus, navštívil som Moskvu, nasadli sme do vlaku Družby, putovali sme s veľkým vencom na hrob “svätého Lenina”. Modliť sme sa nemodlili, ale inak to malo všetky atribúty náboženskej púte. Alebo prvomájové sprievody, tie mali tiež všetky znaky náboženského aktu..

Podobne aj rôzne psychokulty sú imlicitná religiozita. Napr. transcendentálna meditácia a pod. majú všetky znaky náboženstva, ale bez boha. Žiadne vzývanie boha, bohoslužby, modlenie, ale môžu viesť k narušeniu psychiky človeka. V poslednom čase je nebezpečný aj antiscientizmus – popieranie vedy, napr. ufológia, angelológia dejín, to sú veci, ktoré potláčajú kritické myslenie. Svet je stále zložitejší, niektorí ľudia sa s tým majú problém vyrovnať a podporujú iracionalitu. To vedie k takýmto pavedeckým názorom.

Aj v implicitnej religiozite sa vyskytuje silný fanatizmus a fundamentalizmus, neschopnosť vidieť negatíva a obmedzenia toho náboženského smeru. Nemusí to byť spojené s pevným členstvom, často ide len o vyznávanie myšlienkového smeru. Celkovo je nebezpečný napr. aj kult zdravia, kupovanie drahých liečivých kameňov, naviazanie sa na liečiteľa, kde roky utrácate peniaze, nesmierne drahé a pochybné diéty. Toto všetko môže robiť akože katolík a ešte aj k tomu odrieka mantru, čo si nechal nahovoriť u nejakého “hárekrišnovca”. V nákupnom košíku na náboženskom trhu tak môže mať človek naraz aj tri-štyri balíčky.

Preto pri náboženskom trhu nemôžeme hovoriť len o sektách, lebo tie sú často odnožami kresťanstva alebo iných náboženstiev, ale aj kultoch, ktoré charakterizuje práve implicitná religiozita.

Sekty a kulty je taký typ religiozity, ktorý redukuje základné atribúty človeka. Je to deformovaná religiozita.

Znakom deformovanej religiozity je absencia slobodného myslenia, podceňovanie rozumu, je tam silná autorita, pocit dôležitosti, manipulácie s pocitom viny. Niektoré kulty a sekty sú centralizované iné nie. Sú tam jednoduché pravdy, ktoré sa nedajú dokázať. Na nábor spravidla využívajú situáciu psychického oslabenia jednotlivca. Spravidla sú to mladé hnutia. Tieto znaky sa nemusia vyskytovať všetky a naraz. Na základe dominancie niektorých znakov môžeme konštatovať, či tam prevládajú znaky sekty..

Ja za hlavný znak deformovanej religiozity považujem potláčanie kritického myslenia. Celé kresťanstvo vychádza zo schopnosti kritického myslenia. Evanjelista Lukáš hneď na začiatku evanjelia hovorí: Ja som dôsledne všetko preskúmal. Apoštol Pavol prikazuje: Nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelí. Vrchol súčasného myslenia sa vyvinul na pôde židovsko-kresťanskej kultúry.

Znaky deformovanej religiozity sú: náboženstvo, ktoré človeka odučí prirodzeným túžbam a potrebám, cynizmus a skepsa; človekom vytvorené náboženstvá spravidla vyžadujú obete a vysoké investície, dominuje v nich totalitárne myslenie…

Základným atribútom človeka je naopak schopnosť kritického myslenie, otvorenosti. Pravé náboženstvo človeka poľudšťuje.

• Za akým účelom bola založená vaša ekumenická spoločnosť?

– Má kvalifikovane a kriticky informovať o nebezpečenstvách a rizikách deformovanej religiozity. Preto sa aj ja osobne angažujem, aby ľudia vedeli. Lebo keď „si kúpia“ na náboženskom trhu nejakú sektu alebo kult, nemôžu ísť reklamovať, nie je záručná doba, nie je reklamačné oddelenie ani sa nedá vymeniť za bez straty. Zvlášť dramatické situácie sú najmä tieto situácie sú tie, keď rodičia, ktorí chodia za mnou, že ich deti vstúpili do sekty. Dieťa vstúpi do Moonovej sekty a akýsi pán Moon z Kórei mu vyberie nevestu. Dieťa odíde do Ameriky ako dobrovoľník, nechá sa vydierať, zotročiť, vráti sa naspäť bez peňazí ako žobrák, niekedy aj zdravotne a psychicky postihnuté. To sú dramatické osudy. Keď manželka podnikateľa zistí, že manžel sa stal príslušníkom psychokultu a zistí, že kult v rámci auditingu mu nahovoril, že ona je tá kritická osoba, manželov životný problém.

• Keď vy, ako odborníci dokážete, že sa jedná o nebezpečnú sektu alebo psychokult škodlivými vplyvmi, čo sa stane? Aké možnosti má štátna moc?

– U nás je náboženská sloboda, t.z. že každý sám zodpovedný za to, čomu verí, alebo neverí a len on sám nesie dôsledky za toto svoje rozhodovanie. Je tu značná miera delegácie zodpovednosti na jednotlivca, ktorá ale predpokladá primeranú kvalifikovanosť občanov. Naša skúsenosť ale je, že mnohí príliš ľahkoverní. Napr. vo Francúzsku prijali zákon, ktorí zakazuje zneužívať psychické oslabenie v živote (smrťou blízkeho, osobnou núdzou, nezamestnanosťou, chorobou, a pod.)náboženským kultom alebo sektou a je to trestný čin a človek sa môže domáhať odškodnenia.

* Kto je u nás zodpovedný za chybné rozhodnutia v náboženskej oblasti?

– Zodpovedný je ten, kto tie rozhodnutia robí, kto sa nechal ovplyvniť. Na Slovensku právny systém neumožňuje vyvodzovať zodpovednosť za to, že niekto zneužil psychické oslabenie a použil ho na manipuláciu. U nás nie je zakázaná žiadna sekta. Tu je absolútna náboženská sloboda, tu nikto nikoho neodškodní, keď na niečo naletí.. Akurát na založenie cirkvi a jej registráciu pred štátom je potrebné zozbierať 20 tisíc podpisov členov. Pred niekoľkými rokmi z recesie si jeden bohatý podnikateľ chcel založiť cirkev ateistov a mať ateistických kňazov v nej platených štátnymi dotáciami. To je tiež názorný príklad toho, ako sa dá sloboda zneužiť.

Naši ľudia nie sú naučení ani právne sa brániť. Na Západe sú celé advokátske kancelárie, ktoré sa špecializujú na pomoc takto poškodeným obetiam. Aj rodičia tam vedia intenzívnejšie brániť záujmy svojich detí právnou cestou, keď sa stanú obeťami sekty alebo psychokultu. Sekty využívajú najmä manipuláciu. Mladý človek sa orientuje v živote, na trhu myšlienok a ideí, ony prídu s niečím a zneužijú jeho oslabenie.

Treba však povedať, že miera nebezpečnosti nie je u každej sekty či kulte rovnaká. Iné je napríklad, keď celá osada Rómov – na východe Slovenska sa to skutočne stalo – sa stane Svedkami Jehovovými. Dovtedy kradli, opíjali sa a zrazu začali pracovať, začali starať o deti. Niekedy, napr. u ľudí zbedačených, drogovo závislých, alkoholikov, môže dokonca niektorá sekta aj pomôcť. Aby sme boli spravodliví, Príslušník sekty však prestáva byť spoločensky angažovaný. Zdravá religiozita vedie aj k zodpovednosti za komunitu, za spoločnosť.

• Ako je to so Svedkami Jehovými?

– Z kresťanského pohľadu sú sektou, aj keď sú štátom registrovaná náboženská spoločnosť. Naša výčitka voči ním je, že nie sú transparentní, sú centralistickí, potláčajú kritické myslenie, taja svoje dejiny pri získavaní nových členov zatajujú, že ich predpovede konca sveta už opakovane sa nesplnili a nedovoľujú svojím členom transfúziu krvi, čo môže v niektorých prípadoch ohroziť život človeka.

• Čo by ste odporúčali rodičom, ktorých dieťa padlo do osídiel sekty?

– Mám dve základné rady. V prvom rade nie vyhodiť to dieťa, nie emotívne sa od neho odcudziť. Snažiť sa budovať akýsi konkurenčný vzťah k tej sekte, t.z. nebyť agresívny, ale byť trpezlivý, snažiť sa ho prijať, vybudovať atmosféru dôvery. Po druhé, pripraviť kritické materiály o danej sekte či kulte , t.z. literatúry, kde sa jasne píše, v čom je jej nebezpečenstvo, v čom spočíva manipulácia. Ale treba si zachovať konkurenčný, láskavý vzťah k dieťaťu. Ak sú v rodine konflikty, dieťa je odmietané môžu rodičia citovo vyhnať dieťa do náručia sekty. A hlavná je trpezlivosť. Tomu dieťaťu to niekedy trvá aj 5 až 10 rokov, kým prezrie, že bolo zmanipulované. A potom ho treba prijať. Voči sekte nikto nemá imunitu – iste si pamätáte, že pred niekoľkými rokmi aj rímsko katolícky arcibiskup sa nechal monisticky sobášiť.

* Najväčšou tragédiou asi je, že do sekty vstúpi človek, ktorý má nejaký problém, je oslabený a vlastne len potom sa mu, v mnohých prípadoch, začne peklo na zemi.

• On sa stane intelektuálnym otrokom nejakého myšlienkového systému.

Moje prvé upozornenie aj kresťanom je: neverte! Neodporúčam silnú vieru, ale slabú vieru. Neverte politikom, neverte liečiteľom, neverte, neverte, neverte. Tá výzva je biblická a kresťanská. Veľmi dôležité je pochybovať, klásť otázky. Lebo pravde podobné reči sú horšie ako čisté klamstvá.

• Vyjadrujete sa k týmto témam aj v rôznych internetových diskusiách a dotknutí sa tam do vás púšťajú často veľmi ostro.

– Ja rešpektujem, že majú iný názor. Ja si za svojím stojím a snažím sa vyjadrovať korektne a vecne.

• Dosť populárne je moderné hnutie New Age. Je podľa vás nebezpečné?

– New Age patrí do imlicitnej religiozity. Tam nikto nemusí vypísať prihlášku a chodiť pravidelne na stretnutia. Je to rozmanité, mnohovrstvové hnutie a jedná sa o to, že ak sa človek pridá na jeho extrémnu vetvu, až potom to môže byť pre jeho zdravie ohrozujúce. Patrí medzi tzv. sankristické hnutia čerpajúce z rôznych náboženstiev rôzne myšlienky a v extrémnom prevedení môžu byť škodlivé. Napr. keď človek uverí, že bude večne mladý, tak ho to zničí.

Otázky, čomu človek verí, zásadne ovplyvňujú chovanie človeka. Náboženstvo je hlavný, veľmi dôležitý životný motív. Na zásadné otázky života si nevieme dať odpoveď bez náboženstva.

• Aj moderný človek, zdá sa, potrebuje náboženstvo. Badať dokonca príklon k predkresťanským, pohanským náboženstvám. Hovorí sa o návrate k prírode, opätovnom spojení s vesmírom a pod.

– Nesmieme zabúdať, že pohanské náboženstvá potrebovali obeť. Boli nesmierne kruté. Keď sa človek stane príslušníkom pohanských, nekresťanských náboženstiev, stráca jeho život na hodnote, lebo už nie je Boží dar. Už musí božstvu prinášať obete: čas, sily, peniaze a nakoniec život.

Religiozita sa prejavuje v tom, že nám umožňuje zodpovedať na otázky, na ktoré bez náboženstva nevieme odpovedať: Kto som? Aká je moja cena a hodnota? Odkiaľ som prišiel? Som len produkt

náhody, omyl svojich rodičov? Aký je zmysel a význam utrpenia ktoré nás v rôznej forme sprevádza celým životom? Dá sa veriť v spravodlivosť?.Mám sa usilovať o zmenu je možná? Odpoveď na tieto a podobné otázky je len náboženská.

• Módnym trendom sú aj reči o reinkarnácii…

– Aj tu došlo k významnému posunu. Reinkarnácia bola vo východných náboženstvách pôvodne trestom. Cyklus reinkarnácie bolo treba čím skôr ukončiť. Západná kultúry premenila slovo reinkarnácia na novú šancu. To je povera. Umelci v rôznych televíznych šou radi hovoria, čím boli v minulých životoch. Spravidla hovoria boli šľachticmi, aby si získali vyšší kredit. To je novodobý výmysel a blud.

Niekedy aj na periférii etablovaných cirkví sa môžu vytvoriť sektárske skupiny, na to si treba dávať zvlášť pozor. Napr. pred pár rokmi Nazaréni v rímskokatolíckej cirkvi. Aj niektorí cirkevníci môžu byť sfanatizovaní a neschopní kriticky vidieť vlastné náboženstvo. Na druhej strane autentická kresťanská oddanosť tu má svoje miesto.

* V Leviciach máme veľmi aktívnu scientologickú cirkev, ktorá tu vlastne od roku 2002 pôsobí ako v prvom meste na Slovensku. Aký je názor odborníka na ňu?

– Odborná religionistická literatúra slovenská i zahraničná radí scientológiu vychádzajúcu z učenia Hubarda ako aj súvisiace aktivity tejto skupiny ako typický psychokult, ktorý je pomerne dobre popísaný v odbornej literatúre. Zvlášť cenné sú zverejnené poznatky a skúsenosti bývalých príslušníkov tohto hnutia. Títo autori uvá/dzajú najmä dvojaké riziko: emotivnu závislosť na auditingu ako aj tlak k odcudzeniu k dovtedy blízkym osobám spojenú s ekonomickou náročnosťou auditingu a kurzov. Preto cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí majú peniaze alebo sú ich schopní zarobiť.

* Nie je úspech siekt a psychokultov na náboženskom trhu spôsobený aj tým, že tradičné kresťanské cirkvi sú dosť uzavretými spoločenstvami a sú málo kreatívne, nedokážu reagovať na spoločenské zmeny?

– Pokles schopnosti tradičných cirkví odovzdávať obsah svojej viery ďalším generáciám je evidentný – štatistiky o tom jasne vypovedajú. Pretože človek je tvor náboženský, musia si tradičné cirkvi veľmi vážne klásť otázku, prečo súčasný človek nehľadá odpovede na svoje náboženské hľadanie (otázky ktoré som uviedol vyššie) práve v týchto spoločenstvách. Napriek tomu, že je táto kritika do značnej miery oprávnená, aj tak im neviem nič lepšie odporučiť, len tieto tradičné cirkvi. Naša kultúry zatiaľ nič lepšieho nevymyslela ako autentické kresťanstvo. Nič lepšie nevieme odporučiť, aj keď niektoré javy v niektorých cirkevných zboroch posudzujeme kriticky. Prázdny formalizmus, neprežívaná viera, pobožnostkárstvo zakrývajúce hrubú nemorálnosť, prázdny ritualizmus, kresťanstvo bez obsahu a výpovede prežívané tak, že nevie osloviť mladých ľudí. Kresťanstvo je často pokrytecké, rodičia sú v nedeľu v kostole, sedia v prvom rade a doma je peklo. Aj to býva dôvod, že deti zanevrú na takéto náboženstvo a odídu do náručia sekty. Najlepšou obranou pred sektami je poznať a mať pravú trvalú valutu vo vlastnej peňaženke, vlastnú autentickú kresťanskú vieru. Potom ľahko spoznáme falošnú bankovku.

Rozhovor vyšiel v okresnom týždenníku Pohronie v roku 2009.