Potešilo ma, že v ankete Maďarskej televízie “Veľká kniha” o najobľúbenejšiu maďarskú knihu zvíťazil román Gézu Gárdonyiho “Jágerské hviezdy” (Egri csilagok). Je to jedna z najobľúbenejších kníh môjho detstva (spolu s Babičkou, Zbojníckou mladosťou ap.). Knihu do slovenčiny preložil Jožo Nižňanský, vyšla v roku 1958 a niekoľko “šalátových vydaní” by sa ešte mohlo nájsť v knižniciach. Obávam sa, že v slovenčine táto kniha už nikdy nevyjde. Román bol aj sfilmovaný (u nás bol uvádzaný pod názvom Egerské hviezdy), ale ako to už býva, film bol iba slabým odvarom knihy.
Román rozpráva príbeh Gregora Bornemiszu, jednoduchého maďarského mládenca z ľudu a jeho lásky Evičky na pozadí dramatických udalostí tureckej expanzie, keď boli národy nášho Uhorska a celá naša západná kresťanská civilizácia doslova existenčne ohrozené. Záporným hrdinom knihy je janičiar Jumurdžák, kladným môj menovec a obľúbenec Štefan Dobó, veliteľ jágerského hradu. Pod jeho vedením v roku 1552 – tisíc obrancov hradu zastavilo 200-tisícovú tureckú armádu veľkovezíra Ahmeda. (Podľa povesti obrancovia hradu sa výdatne posilňovali červeným vínom, ktoré im stekalo po brade ako krv, bojovali ako levy a Turci si mysleli, že pred bojom pili býčiu krv. Odvtedy sa jágerské červené víno nazýva bikavér – býčia krv.)
Je to dielo maďarského romantizmu, ale treba uznať, že podobne ako lepšie diela slovenského romantizmu, má aj toto dielo čosi do seba.
Štefan Dobó sa narodil pravdepodobne v roku 1502 v Serednom (dnes Zakarpatská Ukrajina). Po úspechu v Jágri ho za odmenu cisár Ferdinand menoval v roku 1553 sedmohradským vojvodom a daroval mu viaceré majetky. V roku 1558 dostal donáciou panstvo Levice. Okrem toho sa stal aj kapitánom stredoslovenským banských miest. V roku 1561 sa stal županom Tekovskej župy. Vtedy sa opäť stupňovalo turecké nebezpečenstvo a nečudo, že viedenský dvor zveril obranu klenotu monarchie – banských miest tomuto hrdinovi. Štefan Dobó dal opraviť hrad a postaviť medzi baštami renesančný kaštieľ – dnes nazývaný Dobóovský kaštieľ. Práve počas jeho pôsobenia v Leviciach sa začali budovať mestské hradby. Kým tu bol Štefan Dobó, Turci nemali šancu. V roku 1566 pri chystanom útoku sultána Sulimana na Viedeň mu zverili zabezpečovanie obrany Rábu (Györu) a okolia.
Ako väčšina levických hradných pánov dopadol aj Štefan Dobó zle. V roku 1567 bol neprávom obvinený zo spolčenia sa so Žigmundom Zápoľským proti kráľovi Maximiliánovi II. a bol väznený na Bratislavskom hrade. Až v apríli 1572 ho prepustili a rehabilitovali. Mal podlomené zdravie a v máji 1572 zomrel v Serednom.
Na nádvorí Levického hradu sa začiatkom deväťdesiatych rokov 20, storočia zaviedla nová móda – pálenie vatry zvrchovanosti. Tak ma napadlo, že keby tak Štefan Dobó ožil, čo by asi povedal na to, že na nádvorí jeho hradu divní ľudia hovoriaci divnou rečou len tak naverímboha drevo pália.
pohronec 
Najnovšie komentáre